Erb obce

V modrom poli štítu strieborný (biely) baránok so zlatými (žltými) rohami a raticami. Štít je neskorogotický pre jeho jednoduchosť a rozšírenosť v mestskej a obecnej heraldike.

Podkladom pre tento návrh bola obecná pečať, pochádzajúca z prvej polovice 17. storočia. Odtlačok typária z roku 1630 je uložený v Krajinskom archíve v Budapešti v Altenburgerovej zbierke pečatí (Mygyar országos Levéltár Budapest, V-5, Altenburger Pecsétgyűjteménye). Na pečati s kruhopisom SIGILLUM PAGI GOCZA. D. 1630 (pečať obce Gočovo 1630) je vyobrazený v renesančnom štíte baránok. Práve pre autentickosť a vek tohto znamenia sa stal základom obecného erbu.

Vyfarbenie zodpovedá základnému pravidlu heraldiky pre používanie farieb a kovov.

Mimoriadne zaujímavé je pečatidlo Gočova z roku 1632, ktorého odtlačok sa našiel na písomnosti z roku 1866. V strede pečatného poľa je vyrytý renesančný vybodkovaný (zlatý) štít, v ktorom doľava kráča baran. Nad štítom je hviezdička. Prekvapujúci je kruhopis: * SIGILLVM * OPIDI * GOCZ  • A(nno)  • D(omini)  • 1632. Podľa textu kruhopisu bolo Gočovo v roku 1632 mestečkom. Z uvedeného vyplýva, že po jej vyľudnení v roku 1570 obec musela zaznamenať dynamický rozvoj. Podľa použitia tohto pečatidla bolo mestečkom ešte aj v roku 1867.

V druhej polovici 19. storočia v nápisovej pečiatke sa už Gočovo označuje iba ako obec. V jej poli je text: GEMEINDE GÓCZ.